Příbehy z domácího vzdělávání: Ahoj, toto jsme my.

Ahoj!

Volám sa Mima a som mama troch nádherných detí. Máme piataka Mateja, štvrtáčku Terku a päťročného Jakuba, ktorého školopovinnosť čoskoro čaká. S manželom sme sa rozhodli vzdelávať deti trochu inak. Doma. V súlade s ich nastavením, pocitmi, každodenne sa meniacimi emóciami. Jednoducho tak, aby to vyhovovalo každému individuálne.

A tak sa jedného dňa stalo, že sme sa ocitli na lodi, ktorá plávala medzi vlnami unschoolerov, homeschoolerov, a niekedy nás prúd odvial aj na školský režim, kde jedna hodina trvá práve 45 minút. Myslíte, že sme zažívali domácu pohodu, kde všetko plynulo nádherne, uprataný byt, navarené, zavarené, vysaté, okná umyté a deti naučené? HA! Omyl. Týždeň býval, a stále býva, pre nás džungľou vzájomného poznávania a kompromisov. A o naše skúsenosti s domácim vzdelávaním sa chcem s vami v Chytrej opičke postupne podeliť.

Mať doma chytré opičky nie je vždy lážo-plážo. Občas sú deti s otázkami ktoré nemajú konca chytré až moc. Hlavne pred spánkom. A občas sú to teda riadne opice! Za pár rokov som ich zásluhou zistila ako dlhá môže byť zubná niť, kde všade sa v byte dostane 400-útržkový toaletný papier, že špageta sa zmestí do papierovej slamky, že lego v päte celkom bolí, i to, že plyšáky vedia plávať. Určite sami dobre viete, koľko detí sa zmestí do jednej poličky, možno aj koľko slizniakov sa zmestí na papierovú tácku. Ale viete si predstaviť, ako nám vonia rybací notebook?

Kreatívny svet skrášľuje záhradná chémia z blata, bunkrová architektúra, násobenie s kameňmi, chrobáky vo vrecku teplákov či čižmy plné vody... Objavovať svet po svojom je proste zábavné. Domáce vzdelávanie chce dávku trpezlivosti, humor so sebou a úsmev na každý deň. Vtedy sa svet deťom otvorí a prinesie toľko zaujímavých momentov, ktoré sú nezabudnuteľné pre každého z nás. S chytrými opičkami sa doma nikto naozaj nenudí. :)

Ku krásnemu októbrovému obdobiu by som rada prihodila krátky príbeh. Keď chcete zistiť, ako vynaliezavá vie byť detská fantázia, je najlepšia hra, akú poznám, Hádaj na čo myslím. A to hlavne od útleho veku. Pri tejto hre sa totižto dozviete záhady sveta, o ktorých sa vám ani nesnívalo, napríklad, aké trojnohé zvieratá existujú, aj kde začína hadov chvost.

Bol pekný jesenný deň. S najmladším synom Jakubom sme boli vonku. Po lezení po stromoch a naháňačke so psami nastal čas na oddych. Slnko nám príjemne hrialo do tváre a na drevenej lavičke sa začal slovný duet. Pôvodné pravidlá hry Hádaj na čo myslím, kde sa odpovedá iba áno/nie, sme si u predškoláka upravili. Používame aj písmená, učíme sa popritom abecedu. Veď prax je najlepší učiteľ. Ja som myslela na tekvicu hokaido, ktorú si sami pestujeme, a z ktoréj varíme jeho obľúbenú polievku.

Začali sme tým, že to, načo myslím, začína na písmeno h.

“Je to vec?”

“Áno.”

“Dá sa to jesť?”

“Áno.” 

“Tak už viem!” vykríkol nadšený syn. “Haklažán!”

“No, nebude to ono, skús ešte raz,” vravím synčekovi snažiac sa zastaviť svoj rozbehnutý kútik úst. ”Druhé písmeno je o.”

“H, O, to je HO… hmmm. Hov*o! Ale to sa nedá jesť! Alebo áno?” spýtal sa syn neisto a oči sa mu dvakrát zväčšili záujmom o túto tému.   

Schuti sme sa spolu smiali. Ako dobre viete, rozprava o výkaloch je pre deti úžasne zábavná. Tu som sa už mohla smiechom nasýtiť aj za haklažán. Po brušnej masáži sme pridali ďalšie písmeno: H- O- K…

“H, O je HO, HOK…no šak hokurica!” vykríkol natešene s víťazným pohľadom, ako keď Kolumbus objavil Ameriku.

Kútiky úst sa nám smiechom rozleteli tak doširoka, že už naozaj nemalo význam ďalej pokračovať. To, že išlo o hokaido už nikoho nezaujímalo. O zábavu bolo postarané, a tým pádom sme cieľ hry splnili. 

Milí rodičia,

v tomto krásnom jesennom období halloweenu či dušičiek si skúste nájsť čas na spoločné tvorenie s deťmi, je to fakt riadna zábava. Za našu rodinku Vám osobne odporúčam napríklad taký dušičkový haklažán alebo hokuricu. ;-)

                                                                             Vaša Mima   

 

Tip na hru pro předškoláky a začínající školáky:

Klasické a jednoduché Hádej na co myslím, jen k odpovědi ano/ne, přidejte nápovědy s písmenkama. Děti si je můžou i zapisovat na papír, takže si rovnou procvičí psaní a čtení. Skvělá zábava i na cesty do auta. ;-)